Novorodenci: komunikácia

Ako novorodenci komunikujú

Aj keď tvoje bábätko ešte nevie hovoriť, už od narodenia sa snaží komunikovať – ukazuje ti, čo potrebuje, ako sa cíti a čo ho zaujíma.

Novorodenci komunikujú:

• plačom – keď sú hladní, unavení, potrebujú prebaľovať alebo sa chcú pritúliť,

• pohybmi tela – napríklad mávaním ručičkami alebo kopaním nôh,

• výrazom tváre – zvedavým pohľadom, úškrnom, zamračením,

• zvukmi – mrmlaním, kňučaním alebo vydávaním krátkych tónov,

• kontaktom očí – ak ťa sleduje pohľadom, znamená to, že ťa spoznáva a chce s tebou byť v kontakte.

Ako môžeš reagovať na svoje bábätko

Keď reaguješ na signály svojho dieťaťa s láskavosťou a trpezlivosťou, pomáhaš mu cítiť sa v bezpečí a milované.Tým zároveň posilňuješ puto medzi vami a pomáhaš bábätku učiť sa komunikovať.

Tu je niekoľko tipov:

• Počúvaj a pozoruj, čo ti bábätko „hovorí“ – jeho plač, výraz tváre alebo pohyb ti napovie veľa.

• Odpovedaj na jeho signály – napríklad keď sa usmeje, usmej sa tiež. Keď vydá zvuk, odpovedz mu.

• Rozprávaj sa s ním často – vysvetľuj, čo robíš („Teraz ti dám papat“, „Pozri, toto je tvoje pyžamko“).

• Spievaj mu – tvoj hlas ho upokojuje a učí rozpoznávať rytmus a melódiu reči.

• Pozeraj sa mu do očí – pomáha mu učiť sa rozpoznávať pocity a tváre.

Prečo je komunikácia dôležitá

Tvoje každodenné rozhovory, úsmevy a dotyky pomáhajú rozvíjať mozog tvojho bábätka.Každá láskavá reakcia mu dáva pocit istoty – učí sa, že jeho potreby majú význam a že svet je spoľahlivý.

Tento základ dôvery a porozumenia je prvým krokom k rozvoju reči, myslenia a vzťahov.

Keď komunikácia trvá dlhšie

Niektoré bábätká reagujú rýchlo, iným to chvíľu trvá – a to je úplne normálne.Ak máš pocit, že tvoje bábätko nereaguje často na tvoj hlas alebo pohyb, porozprávaj sa s pediatrom.Väčšina detí sa však postupne stáva čoraz komunikatívnejšia, keď im dávaš čas, trpezlivosť a lásku.

Ako novorodenci komunikujú: v obrázkoch

Signály bábätka: „Chcem tvoju pozornosť“

Očný kontakt je jeden zo spôsobov, ktorým ti bábätko dáva najavo, že chce tvoju pozornosť.

Tvoje bábätko môže otočiť hlavičku, pozrieť sa na teba, načiahnuť ručičky, bľabotať, džavotať alebo nadšene výskať.

Ak tvoje bábätko chce pozornosť, je to skvelý čas usmiať sa naň, prihovoriť sa mu a zahrať sa s ním.

Signály bábätka: „Potrebujem prestávku alebo zmenu činnosti.“

Tvoje bábätko môže otočiť hlavičku na inú stranu, ak potrebuje prestávku alebo zmenu činnosti.

Tvoje bábätko sa môže prehnúť v chrbátiku alebo začať plakať, ak potrebuje prestávku.

Ak tvoje bábätko potrebuje prestávku, skús ho položiť na zem, aby sa pohralo, alebo do postieľky, ak je čas spánku.

Znamenia únavy u bábätka

Ak tvoje bábätko zíva, trie si oči, stráca záujem, je mrzuté alebo trhá rukami či nohami, sú to znamenia únavy.

Staršie bábätká a batoliatka môžu mrnčať, plakať a dožadovať sa pozornosti.

Skús dať svojmu dieťaťu pokojný čas v postieľke, aby sa mu ľahšie zaspávalo.

Komunikácia s bábätkami a deťmi: tipy

Prečo je komunikácia s bábätkami a deťmi dôležitá

Od narodenia pomáha teplá, jemná a citlivá komunikácia bábätkám cítiť sa v bezpečí a milované. Zároveň posilňuje váš vzťah.Deti potrebujú pocit istoty, stabilitu a silné vzťahy, aby sa mohli správne rozvíjať — preto je komunikácia taká dôležitá.

Čo je dobrá komunikácia

Dobrá komunikácia znamená:

• venovať dieťaťu plnú pozornosť, keď sa spolu rozprávate,

• povzbudzovať dieťa, aby hovorilo o svojich pocitoch a myšlienkach,

• počúvať citlivo – nielen dobré správy, ale aj hnev, smútok či strach,

• všímať si reč tela a tón hlasu, nielen slová,

• používať vlastnú reč tela, aby dieťa videlo tvoj záujem,

• prispôsobiť sa veku dieťaťa – tomu, čo dokáže pochopiť a ako dlho sa vie sústrediť.

Už s novorodencom sa môžeš „rozprávať“ – povedz niečo a potom urob pauzu, akoby si čakal(a) na odpoveď. Keď začne džavotať, môžeš mu odpovedať – vzniká tým prvý dialóg.

Ako rozvíjať dobrú komunikáciu

Tým, že vedome rozvíjaš komunikáciu, učíš dieťa zručnosti pre rozhovor a zároveň mu ukazuješ, že si vážiš jeho pocity a názory.

Skús napríklad:

• vytvoriť si čas na spoločné rozprávanie – napríklad pri jedle,

• odložiť telefón, počítač či televízor, keď sa s dieťaťom rozprávaš,

• hovoriť o bežných veciach počas dňa – to pomôže, keď príde na vážnejšie témy,

• hovoriť aj o ťažkých pocitoch (hnev, frustrácia, strach),

• všímať si reč tela – napríklad: „Dnes si tichý, stalo sa niečo v škole?“,

• zapájať dieťa do rozhovoru: „Čo si o tom myslíš, Gabko?“,

• byť pripravený zastaviť, čo robíš, a vypočuť ho, keď sa potrebuje porozprávať.

Aktívne počúvanie – tipy

Aktívne počúvanie ukazuje dieťaťu, že ti na ňom záleží. Učí ťa porozumieť, čo sa deje v jeho svete.

Ako na to:

• použi reč tela – zníž sa na jeho úroveň, pozeraj mu do očí,

• sleduj výrazy tváre a držanie tela,

• reaguj povzbudivo – napr. „Povedz mi o tom viac...“, „Naozaj? A čo potom?“,

• pomenúvaj pocity, ktoré vnímaš: „Znie to, akoby si sa cítil sám, keď sa Felix hral s ostatnými“,

• opakuj alebo preformuluj jeho slová, aby vedelo, že ho počúvaš,

• neprerušuj a nedokončuj jeho vety,

• neponáhľaj sa s riešením – často chce len, aby si ho vypočul(a).

Ako podporiť, aby dieťa počúvalo teba

Deti sa učia počúvať tým, že to vidia u dospelých.

Tipy:

• buď vzorem – počúvaj s rešpektom,

• nechaj dieťa dokončiť vetu, kým odpovieš,

• používaj jednoduchý jazyk a vysvetľuj zrozumiteľne,

• dávaj krátke a jasné pokyny, primerané veku,

• pri napomenutí povedz aj niečo pozitívne:

  • napríklad: „Zvyčajne si veľmi dobrý v tom, že dávaš obedár do umývačky. Skús si na to zajtra opäť spomenúť, prosím.“