Keď sa počujeme, ale nie vždy rozumieme

Možno sa doma veľa rozprávate.A možno práve naopak - mlčíte.

Možno máš pocit, že hovoríš jasne, a aj tak ťa druhí nechápu. Alebo že si už rezignoval/a, lebo každý rozhovor končí hádkou alebo tichom.

Rodinná komunikácia nie je samozrejmosť. Učíme sa ju celý život.

Slová často skrývajú emócie

Za hnevom býva strach.Za kritikou únava.Za tichom bolesť alebo bezmocnosť.

V rodine sa často nehádame o to, čo je na povrchu, ale o to, čo si nevieme povedať inak.

A niekedy na to jednoducho nemáme nástroje.

Keď sa rozhovory opakujú… a nikam nevedú

Možno máš pocit, že riešite stále to isté. Tie isté výčitky. Tie isté nedorozumenia.

Možno sa snažíš byť pokojný/á, ale staré rany sa vždy znova otvoria.

To neznamená, že rodina nefunguje. Znamená to, že niečo potrebuje byť vypočuté inak.

Komunikácia sa dá učiť

Hovoriť o pocitoch, hraniciach a potrebách nie je pre každého prirodzené.

Niekedy pomôže, keď rozhovor neprebieha len medzi dvoma stranami.

Bez obviňovania.Bez hľadania vinníka.S cieľom porozumieť, nie vyhrať.

Podpora môže pomôcť nastaviť rozhovor tak, aby bol bezpečný pre všetkých.

Aj deti vnímajú, ako spolu hovoríme

Deti sa učia komunikovať tým, čo vidia a počujú doma.

Aj keď sa tvárime, že sa nič nedeje, napätie si nájde cestu von.

Otvorená, rešpektujúca komunikácia pomáha deťom cítiť sa bezpečne a učí ich, že problémy sa dajú riešiť.

Nemusíš to zvládnuť sám/sama

Zlepšiť rodinnú komunikáciu neznamená, že musíš všetko vyriešiť sám/sama.

Niekedy stačí mať priestor, kde sa dá hovoriť pomaly, pokojne a bez nátlaku.

Kde má každý hlas svoje miesto.

Keď budeš pripravený/á

Ak cítiš, že by tvojej rodine pomohlo sa zastaviť, spomaliť a porozprávať sa inak, existujú bezpečné priestory, kde je to možné.

S rešpektom k tebe aj k ostatným. Bez hodnotenia. S cieľom znovu si porozumieť.

Keď budeš chcieť, sme tu.