Keď mám pocit, že už nemám z čoho brať

Možno si unavený/á. Nie len fyzicky, ale tak nejako celkovo.

Ráno vstávaš bez chuti. Práca, ktorá ti kedysi dávala zmysel, ťa dnes vyčerpáva. A oddych nepomáha tak, ako by mal.

Možno si hovoríš, že je to len obdobie. Že musíš vydržať. Ale niekde vnútri cítiš, že takto to ďalej nejde.

Stres sa hromadí potichu

Stres nemusí prísť náhle. Často sa ukladá postupne.

Zodpovednosť. Tlak na výkon. Nedostatok uznania. Pocit, že sa nemôžeš zastaviť.

A ty funguješ ďalej. Až kým telo alebo hlava nezačnú protestovať.

Vyhorenie nie je len „únava“

Syndróm vyhorenia nie je len o tom, že si unavený/á. Je o strate energie, motivácie a zmyslu.

O pocite prázdna.O podráždenosti alebo apatii.O tom, že sa už nedokážeš tešiť ani z vecí, ktoré ti kedysi robili radosť.

A často prichádza s pocitom viny: „Nemal/a by som to zvládať?“

Nie je to slabosť

Vyhorenie nie je zlyhanie jednotlivca. Je to signál, že dlhodobo prekračuješ svoje hranice.

Ľudia, ktorí vyhoria, sú často tí zodpovední, angažovaní a svedomití. Nie tí, ktorým by na veciach nezáležalo.

Pomoc má zmysel skôr, než je neskoro

Čím skôr sa zastavíš, tým menšie sú následky.

Niekedy pomôže rozhovor.Niekedy zmena tempa.Niekedy je potrebné pozrieť sa aj na zdravotnú a psychickú stránku veci.

Podpora môže pomôcť pochopiť, čo sa s tebou deje a ako si znovu nastaviť hranice.

Nemusíš čakať na úplné vyčerpanie

Nemusíš skolabovať, aby si mal/a právo požiadať o pomoc.

Stačí, že cítiš, že už ideš na rezervu.

Postarať sa o seba včas je prejav zodpovednosti, nie slabosti.

Keď budeš pripravený /á

Ak cítiš, že by ti pomohlo zastaviť sa, porozumieť svojmu stresu alebo nájsť cestu späť k rovnováhe,existujú miesta, kde sa na to pozerá komplexne.

S ohľadom na tvoju psychickú pohodu, zdravie a pracovnú realitu.

Keď budeš chcieť, sme tu.